Sneh steká do korýt mútnych riek,
na lúke ožíva pramienok stebiel trávy.
Aleje zakvitli.
Nad nimi.
Láska láskou spláca šťastie,
za srdce srdcom prosí…
Slnko v nočnej košeli
presvitá do skrehnutých tiel milencov
prikrytých podmanivou vôňou ruží.
Letmo hladí silnejúcim teplom lupene
nesmelých sedmikrások.
Za súmraku opäť spočinú
v jemnom daždi dotykov.
Ona pre jediného,
on pre jedinú.
Viem, krásne sú dni,
kým cítia láskavý dych.
Jeden druhého.
A dúšok po dúšku pijú zo seba.
Ach, aké krásne…
Utopené noci v páperí,
jedna za druhou, ako kvapky
pomaly napĺňajú osud.
Kto z nich uverí?