Nad riekou kľukatou
snová umne
z priadze času
tkáč strieborných nití
Do osnovy bystro
bez jedného tónu hlasu
o nás príbeh vchytí
Od súmraku do svitu
s tieňmi iba nemé
predstavenia hrá
Tie príbehy skryté
do kroniky uchová
aby opäť zajtra
mohol ich hrať odznova
Každučký deň v inej fáze
nad horizont vykročí
v ústret budúcnosti
Kým tá ešte sladko spí
času rastie brada
Cestou po oblohe
nezjavný most nakreslí
na jeden breh sadá
Veselo zvykol tancovať
na vlnách toku pokojného
Medzi brehmi dvoma
voda tiekla isto
Kým nad brehom jedným
na oblohe čisto
tak nad brehom biednym
divoké zbiehali sa chmár
ťažké tmavé baldachýny
Pod ich veľkou tiahou
bol to už breh celkom iný
Za závesmi hmly
na tom biednom brehu
vládol pán strach
a prím hrala panika
Tam do čiernej tmy
smútku padali perly
nebeského pútnika
Iba ťažko dral sa hore
spoza hustej clony
Kým nad jedným brehom
slzy ronil celú noc
vydával sa nad breh druhý
vždy aj s prosbou o pomoc
Ak by aj vo vedrách
tej pomoci nosil
nebolo by dosti
aby rieku živil
ďalej do sýtosti
Slabnúci prúd
z jednej strany
pár prítokov živí
Zjazvený a drsný
skelet zeme
bez príkras
z clivej rieky
do oblohy civí
Obnažený reliéf
možní čítať
akej raz
rieka bola sily
Vyprahol jeden breh
druhý jak kráľ
nadhľadom strážil tok
oporou stál
Kde-tu čnejú balvany
dlhé vyčerpali suchá
vlahu zo zásob
Malý ostal dúšok
pod návrším
kde si rieka razí
cestu cez príslop
Keď v tanci živlov
rúca sa sklon
zastretého brehu
rieke cestu hradí
krajiny mení tvár
dvíha vodu zas
Mierny briežok
tam kde býval
neprístupný zráz
Otvára sa scenéria
vetrom novým cesty
do hĺbky srdca plání
Brehy opäť krásne
symfónie hrajú
Čo nad smútkom
zahalených strání
chmáry rozháňajú
Od tej chvíle znovu
rád kronikár nebeský
hľadí z neba dolu
Brehy nekončiace stráže
medzi sebou rieku vedú
a držia ju v náručí
kým ona pútnica večná
akú iný nedokáže
píše kapitolu
Až na konci búrky
nový prameň poznania
Že nie sú to šaty
čo ľudí z nás robia
čo robia z nás človeka
Lež priateľstva
krehká rieka
ktorá nami preteká
Pastelových farieb
klenba sa dúhy
nad krajinou kloní
Láskavým dotykom
spája brehy dva
večnej rieky priateľstva
Za silu druhý breh
vďačnosť ti mám
že si ma podoprel
keď stál som sám